Jednoznačne. Práve v čase rýchlych a hlbokých spoločenských zmien, je kreativita dôležitá zručnosť.
Kreativita nám pomáha pozrieť sa na veci inými očami, než ako sme to robili doteraz, vyvodzovať nové závery zo starých faktov, otočiť problém úplne hore nohami, rozdeliť ich ho na menšie časti a tak ďalej. To znamená, že všade tam, kde sme mali „myšlienkovú krabicu“ a mysleli sme si, že myslíme dobre a racionálne, že takto je to správne a v poriadku, tak nás dejinné udalosti stavajú do takej úlohy, kedy musíme úplne zmeniť myslenie, totálne ho prevrátiť a hľadať nové cesty skoro vo všetkom.
Dalo by sa povedať, že do istej miery je kreativita vlastne prispôsobivosť.
Tam, kde s tím, čo sa deje, nejde nič urobiť, sa tomu môžeme prispôsobiť a hľadať adaptačné mechanizmy na to, ako najlepšie sa prispôsobiť. A tam, kde chceme zmeniť situáciu, tam kde máme možnosť, kde to máme vo svojich rukách, aspoň teoreticky, je potrebné namieriť kreativitu, aby našla tie nové cesty.
Rodíme sa s nejakou zásobou potenciálu, kreativity, a záleží na výchove, či sa rozrastie a dostane sa ku slovu. Väčšinou sa ku slovu moc nedostane, pretože systém školstva kreativitu dosť potláča. Štatisticky je to v priemere až 80%, čo uberie škola. A keď prídeme do praxe, kde je všetko procesované, nie je možné sa sebarealizovať, len poslúchať a dodržovať procesy a tak kreativita stále klesá.
Musíme sa zmieriť s „nečakanosťou“, s tým, že prídu udalosti, ktoré nečakáme, alebo ich čakáme a nikto im nevenuje pozornosť, pretože nikto takýchto hlásnikov, prorokov neberie vážne. Avšak len dovtedy, pokiaľ takáto udalosť nepríde, no aj tak tomu možno neuveria. Takže hlavné je očakávať zatiaľ neočakavateľné. Proste prídu udalosti o ktorých sme čítali, počuli, ale zrazu ich budeme prežívať.
Všetko nebude len zlé, hoci to v začiatkoch tak vyzerá, bude to aj úžasné a budú sa diať aj pekné veci. Iný pohľad na to má informovaný jedinec a iný ten neinformovaný.
