V tejto dobe už nestačí pozvať človeka niekam, aby sa dozvedel niečo, čo by ho mohlo zaujať. Ak dokážeme zaujať, motivujme a veďme ho k činom.
Prostredie spoločnosti sa dalo do pohybu a napĺňa sa množstvom zmien, a ich aktivita prebieha akosi naraz a súbežne. Už to nie je len o slove budúcnosť, ale o jej zhmotňovaní v prítomnom čase. Budúcnosť sa tvorí teraz! Zaostávať je nedbalé a byť nečinný je nebezpečné!
Dnes vytvárame zajtrajšiu budúcnosť, ktorá sa čoskoro stane minulosťou. Nič už nebude tak ako bolo doposiaľ. Toto konštatovanie je možno tvrdé, ale je pravdivé.
Ak tomu ešte nerozumieš, vysvetlíme ti to. Už sme v procese zmien. Transformuje sa prostredie v ktorom bývame, pracujeme, žijeme a naše zaužívané návyky a nástroje sa stávajú minulosťou. Musíme sa tomu zákonite prispôsobiť. S tým prichádza aj zásadná zmena systému používania peňazí, na ktorých sme ešte stále v 21. storočí závislí.
Človek by si nutne mal položiť základnú otázku (používanú už od ranného detstva, ktorá nesmie v človeku nikdy utíchať ani vekom.
PREČO…?
Pretože, bez ohľadu na to kým dnes sme, čo sme doteraz dosiahli, či sme majetní alebo nemajetní, spokojní či nespokojní, mladší alebo starší, potrebujeme sa zorientovať v tejto zložitej existenčnej situácii.
Zvedavosť človeka je podstata všetkého. Hľadanie odpovedí na otázku PREČO? umožňuje pokrok, ktorý posúva ľudstvo vpred. Ten by sa nedial, keby neexistovali ľudia, ktorí vedia že všetko začína otázkou: ČO KEBY…?
Čo keby sme si získané obsahy zo schválených a verejne dostupných stratégických dokumentov ustanovujúcich jednotlivé kroky k realizovaným zmenám dali do súvislosti? Práve architektúra súvislosti je to čo nám pomáha vytvárať tie správne a niekedy ťažko formulovateľné otázky, na ktoré v skutočnosti existujú jednoduché odpovede.
Nejde o jednorazovú záležitosť, ale o dlhodobú komplexnosť zmien, ktoré sa aplikujú do prostredia a podmienok života samotného s narastajúcim trendom na ďalšie roky.
V tomto, už nezvratne, novovznikajúcom prostredí nie je priestor pre pasívny prístup človeka, ktorý to so životom myslí vážne.
Musíme sa naučiť klásť správne otázky, ak chceme nájsť jednoduché odpovede.
Otázky prirodzene spúšťajú našu kreativitu. Poskytujú našej mysli výzvu. Niekedy si úplne zbytočne myslíme, že už všetko vieme a zabúdame sa pýtať. Ak si človek myslí, že už všetko vie, tak už nie je schopný napredovať. To je problém hlavne nás, dospelých. Deti sú preto ďaleko kreatívnejšie, pokiaľ to v nich rodič alebo pedagóg nepotlačí.
Na správne otázky neexistuje vždy jednoduchá odpoveď áno / nie.
Spýtať sa? To znie jednoducho. V čom je teda problém?
Nájsť tú správnu otázku je problém. Bohužiaľ doterajší systém nás neučil, ako zostať zvedavými deťmi. Ten, kto sa pýtal, získaval nálepku čudáka, dieťaťa alebo hlupáka. Vo vyspelom svete je to práve naopak. Kto sa pýta, ten má záujem, chce vedieť viac, je lepší študent. Musíme sa vedieť pýtať.
Kde by bol Sherlock Holmes alebo inšpektor Columbo, keby sa nevedel pýtať?
Mať informácie je základ. Tie pomáhajú sformulovať správne otázky. Iba tak získame relevantné a použiteľné odpovede.
